Údolie Bodvy na mape

Údolie Bodvy je etnografická krajina. Zahŕňa územie bývalých žúp Abaúj, Turňa a Borsod, osady pozdĺž rieky Bodvy a v širšom zmysle obce na pravostranných a ľavostranných prítokoch Bodvy. Čiastočne sa prekrýva a čiastočne dopĺňa s krajinou Čerhát, ktorá označuje územie medzi riekami Bodva a Hernád, ale jej väčšia časť je teraz v Maďarsku. Geograficky možno jej územie, ktoré je súčasťou Slovenska, rozdeliť na dve časti: Hornobodvánsku kotlinu a Kanyaptašskú kotlinu, ktorá sa nachádza v Košickom kraji.

Na severe ju ohraničuje Spišsko-gemerské rudohorie, na východe a juhovýchode chata Čere, na západe pohorie Galyaság a na juhozápade údolie Slaná. Údolie Bodva je rozdelené slovensko-maďarskou hranicou. Táto hranica zároveň oddeľuje údolie Hornej Bodvy od južných oblastí.

(zdroj:indafoto.hu)

Údolie Bodvy nesie svoj názov podľa najdôležitejšej rieky v regióne. Rieka Bodva pramení na južnom svahu Spišsko-gemerské rudohorie a po krátkom úseku na Slovensku prekračuje maďarskú hranicu pri meste Hidvégardo. Ďalej prechádza cez roklinu Perkupa-Szalonnai medzi pohorím Szalonnai v pohorí Turňajským a Aggtelekským krasom a pohorím Rudabaňa a zúžením medzi obcami Szendrö a Szendrölád. Potom tečie medzi vrchmi Cserehát a Borsodi a nakoniec pri obci Edelény preteká cez rozširujúcu sa kotlinu Borsodi a vlieva sa do rieky Slaná. Celková dĺžka Bodvy je 110 km, z toho 56 km v Maďarsku, a jej povodie má rozlohu 1 730 km2.

(foto: mapio.net)

Bodva je prístupná len na kajaku a kanoe. Pri pádlovaní dávajte veľký pozor na pne, zvyšky mostov, lávky, náhle sploštené úseky útesov, pravouhlé alebo vlásenkové zákruty a mosty s nízkou konštrukciou pri vysokom stave vody.

Vody Bodvy sú prehradené niekoľkými mlynskými nádržami, dnovými hrádzami a brodmi. Väčšina týchto starých stavieb je poškodená, už sa nepoužíva a neopravuje, preto sa odporúča postupovať opatrne a vždy nad nimi zdvíhať loď. Nepokúšajte sa prejsť cez pereje bez toho, aby ste si ich skontrolovali, pretože môžu byť nebezpečné.