Szepsi Csombor Márton, autor prvého európskeho cestovného sprievodcu v maďarčine

Po Albertovi Molnárovi Szencim bol najzaujímavejšou a najfarebnejšou postavou neskorej humanistickej literatúry Márton Csombor Szepsi (1595 – 1622), autor prvého cestopisu v maďarčine Europica varietas (Pestrá Európa) (Košice 1620). Narodil sa v poľnom mestečku Moldava nad Bodvou v Abaujskej župe (dnes okres Košice na Slovensku), vzdelanie získal v Nagybányi a Gönci a po roku učiteľovania v Telkibányi sa v máji 1616 vydal na študijnú cestu do zahraničia.

(zdroj: mek.oszk.hu)

Pravidelne však študoval len rok a pol na prestížnom gymnáziu v Dánsku, pretože jeho skutočným cieľom bolo „poznávanie cudzích miest“. Z Poľska sa plavil do Holandska, okolo Dánska, Švédska a Frízska a po obdivovaní jeho miest sa preplavil do Anglicka, odkiaľ cestoval do Paríža. Na svojej ceste pokračoval pešo, navštívil uhorské študentské kolónie v Strassburgu a Heidelbergu a vrátil sa domov po dva a pol roku putovania po Norimbergu, Čechách, Sliezsku a Krakove. Doma sa stal najprv učiteľom v Košiciach, potom v roku 1620 vstúpil do služieb Istvána Nyáryho, zemplínskeho župana, v Bedegu, kde o dva roky neskôr spolu so svojím žiakom Ferencom Nyárym padol za obeť moru.

Pri hľadaní príkladov žánru a prameňov jeho cestopisu musíme v prvom rade poukázať na denníky a cestovné zápisky, ktoré si v tomto období písali takmer všetci študenti cestujúci na zahraničné vysoké školy, a najvyzretejším príkladom ich charakteru je denník Molnára Szenciho. Pred Csomborom sa u nás vyskytli len ojedinelé pokusy o ich spracovanie a vydanie v latinčine, a tie boli podstatne primitívnejšie ako jeho.

Významnú úlohu pri tvorbe koncepcie jeho diela zohrala aj vtedajšia vedecká geografia a literatúra o štátnosti. Práve vzácnosť kníh reprezentujúcich tieto disciplíny v Uhorsku, ba dokonca úplná absencia kníh napísaných v našom materinskom jazyku, prebudila v Csomborovi živé vzdelávacie a výchovné zámery všetkých uhorských meštianskych autorov 17. storočia.

Pomník Mártona Csombora v Moldave nad Bodvou (foto: felvidek.ma)

Každej navštívenej krajine venuje jednu kapitolu. V úvode podáva široký prehľad geografie, hospodárstva, spôsobu života a histórie danej krajiny. Informácie v týchto častiach sú čerpané z jeho čítania a niekedy z počutia. Zaujímavejšie sú časti, v ktorých opisuje svoje vlastné zážitky z ciest formou denníka. Najviac ho zaujímajú mestá. Snaží sa zistiť čo najviac informácií o navštívených mestách, ich geografickej polohe, počte obyvateľov, hlavných produktoch v ich okolí, administratívnom systéme mesta, typických ľudových zvykoch. Veľmi ho zaujímajú aj budovy, opevnenia, pamiatky a technické diela. Všade navštevuje univerzity a vysoké školy, a ak je to možné, vypočuje si prednášku alebo debatu a predstaví sa známemu učiteľovi alebo vedcovi. Okrem všeobecnejších informácií rozpráva aj o svojich malých i veľkých dobrodružstvách, o tom, kde sa ubytoval, koľko stálo jedlo a pitie v hostinci, či bolo chutné. Opisuje svojich príležitostných spoločníkov a známych na cestách, väčšinou jednoduchých, chudobných ľudí. Medzitým sa jeho rozprávanie často stáva veľmi pestrým, plným anekdotických prvkov; poučný, opisný tón sa mení na zábavný, rozprávačský.

Jednou z najpresvedčivejších čŕt jeho diela je jeho vzťah k rodnej krajine. Vždy rád spomenie nejakého Maďara alebo osobu, ktorá navštívila Maďarsko, alebo sa vydá po stopách slávneho súčasníka. V súvislosti so Strassburgom nezabudol spomenúť, že „tam študoval náš Albert Molnár, ktorého nech Boh dlho živí na prospech našej krajiny“. Keď sa dozvie o nejakej maďarskej historickej zmienke o miestach, ktoré navštívi, ide do detailov. Pri starobylom Catalaunum napríklad spomína na Attilovu bitku, a keď tam počuje kobzu, je dojatý zvukom maďarského nástroja. Vo všeobecnosti sa mu vždy vybavia domáce odkazy: keď mu niekto dáva pokyny, spomenie si na Argírusa a chromého muža; keď ho vydiera jeden z jeho domácich, spomenie si na sedmohradského zemana, ktorý vydieral svojich poddaných.

Jeho štýl má najbližšie k jednoduchému, objektívnemu podaniu, ktoré dominuje v dielach reformovaných cirkevných intelektuálov písaných pre meštianske publikum. Podarilo sa mu rozvinúť bezprostredný, niekedy mierne emotívny, inokedy humorný konverzačný tón, aký nepoznáme u žiadneho z jeho súčasníkov. Csombor Márton Szepsi je jedným z tých autorov, ktorí sú príjemným čítaním aj pre dnešného čitateľa. Výrazne buržoázny charakter jeho prístupu je z jeho bezprostredných súčasníkov porovnateľný len s prístupom Alberta Molnára zo Senca.

Jeho pamiatku pripomína pamätník v jeho rodnom meste a gymnázium pomenované po ňom v Szikszo v regióne Abaúj.