Stavebné dedičstvo údolia Bodvy

Sídla Údolie Bodvy majú veľmi bohaté kultúrne a historické dedičstvo. V tejto oblasti sa nachádza mnoho sakrálnych pamiatok, pamätných miest, múzeí a vidieckych domov a my sme vybrali niektoré z nich.

Kaplnka svätého Rocca (Moldava nad Bobvou)

Kaplnka svätého Rocca bola postavená na svahu v severnej časti mesta na pamiatku obetí epidémie cholery v roku 1831 a na počesť svätého Rocca. Epidémia si za šesť týždňov vyžiadala 212 mŕtvych. Epidémia v roku 1872 si vyžiadala 34 obetí. V kaplnke sa každoročne na sviatok svätého Rocca slúži rozlúčková omša na pamiatku obetí.

(fotó: mapio.hu)

Rímsko-katolícky kostol (Moldava nad Bodvou)

Rímskokatolícky kostol je jednou z dominánt historického centra mesta. Podľa dobových záznamov stál v osade už v roku 1290 kamenný kostol, ktorý bol v 15. storočí za kráľa Mateja prestavaný v gotickom slohu, v rovnakom čase ako Dóm svätej Alžbety v Košiciach. Kostol je zasvätený Duchu Svätému. Možno v súvislosti s tým sa na strope nad hlavným oltárom nachádza symbol Ducha Svätého v mestskom erbe, holubica s roztiahnutými krídlami. Hlavný oltár bol dokončený v roku 1896. Veža kostola sa nachádza na západnej strane a má tri zvony Chór je na tejto strane, osadený na troch stĺpoch. Podľa legendy bol slávnou postavou protireformácie Ján Herkules, františkánsky mních, ktorý sa stal legendou a bol zvečnený v ľudovej povesti ako herkopater. Ako fanatický prívrženec cirkvi viedol vojakov so zbraňou v ruke v snahe získať späť protestantov. Na bočnej stene kostola je jeho reliéf s rokom úmrtia 1686.

(foto: mapio.net)

Reformovaný kostol (Moldava nad Bodvou)

Reformovaný kostol sa nachádza v historickom centre mesta, 200 krokov od katolíckeho kostola, postaveného v roku 1773 v neoklasicistickom štýle podľa stavebného povolenia z 18. storočia. Veža bola postavená len v roku 1789 a dnes má dva zvony. Rekonštrukcie sa uskutočnili v rokoch 1876, 1922, 1951 a posledné opravy trvali do rokov 1997-1999. Jeho charakteristickým znakom je novo vyrezávaná kazateľnica.

Vinárske múzeum (Moldava nad Bodvou)

Z pivnice pod budovou Mestského kultúrneho strediska vzniklo Múzeum vína Szepsi Laczkó Máté. Samotná budova bola postavená koncom 19. storočia. Pivnica pod ním je oveľa staršia a nie je známe, koľkokrát, na aký účel a kto ju upravoval.

Máté Laczkó Szepsi sa narodil v Moldave nad Bodvou v roku 1576 a zomrel 20. januára 1633 v Erdőbénye. Od roku 1614 sa spomína ako kazateľ v Erdőbénye a ako dvorný farár rodiny Lórántffy. Koncom 20. rokov 16. storočia reformovaný kazateľ z Erdőbénye vyrobil prvé víno asú z muštu vypestovaného na jeho vinici „Orémusz“ v obci Újhely. V roku 1631 ho daroval princeznej Zsuzsanne Lórántffy ako veľkonočné víno. Bol významným historikom, kronikárom a literátom svojej doby.

Mali by sme spomenúť aj Historickú vínnu cestu, ktorej história siaha do 12. a 13. storočia. Vínna cesta viedla cez Košíc a Moldava nad Bodvou až do Poľska. Moldava nad Bodvou sa tak stalo obchodným centrom a vtedajší obchodníci nielen cestovali, ale aj skladovali svoj tovar a víno v dvoj- až trojposchodových pivniciach, ktoré tu boli priebežne budované a dodnes ich možno nájsť pod domami na hlavnej ulici.

Drevorezby a ľudové umelecké diela v pivniciach zhotovil István Ulman a kováčske práce Ottó László. Zaujímavá je dutina v tvare netopiera, ktorých sú v múzeu presne 4. Kedysi sa používali na skladovanie obilia. Pôvodnú stredovekú atmosféru pivnici dodáva okrem iného murivo, škvárové tvárnice a iné stavebné materiály, ktoré naznačujú, že pivnica bola niekoľkokrát prestavaná.

(zdroj: kulturamoldava.sk)

Pamätná tabuľa Szepsi Csombor Márton (Moldava nad Bodvou)

Nachádza sa v mestskom parku. Csombor Márton Szepsi (1595-1622) je autorom prvého maďarsky písaného cestopisu Europica Varietas. V tomto diele opisuje svoju cestu po Európe v rokoch 1616-1619. Navštívil Poľsko, Dánsko, Holandsko, Anglicko, Francúzsko. Domov sa vrátil cez Nemecko a Čechy. Kniha vyšla v roku 1620 v Košiciach, keď vtedajší sudca v Košiciach Bocatius na odporúčanie Petra Alvincziho, vtedajšieho sudcu v Košiciach, zamestnal Csombora ako rektora školy v Košiciach.

Neskôr ho poslali do Varanna k Nyáriovcom, kde napísal prvý maďarský mravoučný traktát ako základné pedagogické dielo s názvom Udvari schóla. Významný autor Márton Csombor bol zvolený za člena Štrasburskej akadémie. Zomrel mladý, ako obeť morovej epidémie; miesto jeho pochovania nie je známe, ale potomkovia si zachovali jeho pamiatku.

(foto: mapio.net)

Mestské etnografické múzeum (Moldava nad Bodvou)

Mestské múzeum sa nachádza v budove starej kovárne (Hlavná cesta 130). Kamenná budova bola postavená okolo roku 1850. Prvá časť je typická kováčska dielňa s otvoreným ohniskom a pôvodným kováčskym náradím – miesto na priväzovanie a kŕmenie koní. Tri cechy za dielňou pripomínajú bohaté cechy na Spiši (napr. cech obuvníkov). Centrálna miestnosť je zariadená kuchyňa s riadom z konca 19. a začiatku 20. storočia. V zadnej miestnosti (malá galéria) si môžete pozrieť obrazy a fotografie súvisiace so Moldavou nad Bodvou. Vystavené predmety sú nástroje, ktoré používali klobučníci, krajčíri a pernikári. Na nádvorí si môžete pozrieť poľnohospodársku techniku a iné zaujímavosti.

(zdroj: mapio.net)

Brána Szojka – Moldava nad Bodvou

V roku 1996 bola v parku pri reformovanom kostole, neďaleko jeho pôvodného umiestnenia, pred domom na Hlavná cesta 33, postavená jeho kópia. Táto drevená brána prežila požiar v roku 1795, keď v meste zhorelo takmer všetko, len múry kostola zostali ako zázrakom trochu opečené, ale brána prežila. Udalosť pripomína latinský nápis „Horí, horí, ale nebol som upálený…“. Pôvodná brána sa nachádza na nádvorí Východoslovenského múzea v Košiciach.

(foto: moldava.sk)

Planetárium Mecenzéf

Hvezdáreň funguje v obci od roku 1997 a od roku 2009 ju spravuje Kultúrne centrum údolia Bodvy a rudohorie kultúralne centrum. V roku 2015 napríklad pracovníci observatória vysielali naživo jeden z najpozoruhodnejších prírodných úkazov desaťročia, zatmenie Slnka.

(zdroj: travelguide.sk)

Filmové múzeum rodiny Schusterovcov

Múzeum kinematografie rodiny Schusterovcov sa so svojou mimoriadne bohatou a rozmanitou historickou zbierkou stalo jedným z jedinečných múzeí na Slovensku, ktoré je od 1. novembra 2007 otvorené pre verejnosť a je prístupné celoročne. Vystavená zbierka je výsledkom celoživotného zberateľského úsilia Rudolfa Schustera. Jeho súčasťou sú vzácne výstavy dokumentujúce priekopníka dokumentárneho filmu na Slovensku. Filmové kamery, drevené kamery používané na 35 mm film zo začiatku 20. storočia, filmové kamery z 30. rokov 20. storočia, kamery rôznych formátov na 8 mm a 16 mm film, od amatérskych až po profesionálne, a farebné televízne kamery.

Rudolf Schuster, nadšený fotograf a obdivovateľ filmovej techniky, od útleho veku zbieral a zhromažďoval fotografickú a kinematografickú techniku so zámerom vytvoriť vo svojom rodisku Medzev pamätnú izbu

(zdroj: travelguide.sk)

Ako už názov napovedá, múzeum sa zameriava predovšetkým na filmové techniky, ale dobre sú tu zastúpené aj iné formy vizuálneho umenia. Predmety, ktoré tvoria základ výstavy, získal Rudolf Schuster z vlastnej zbierky, darom alebo kúpou.

„Obec freškó“ Bódvalenke

Od roku 2009 na podnet Eszter Pásztor pozýva Kultúrna a verejná kultúrna spoločnosť Europe Workshop rómskych umelcov na maľovanie požiarnych stien (vybraná stena je premaľovaná), od septembra 2010 je hlavným sponzorom programu Maďarská reformovaná charitatívna nadácia.

(foto: rozmanitá krajina)

Hoci sa o Bódvalenke čoraz častejšie hovorí ako o „freskovej dedine“, tieto maľby v skutočnosti nie sú fresky, ale secco, keďže farba sa nanáša na zaschnutú omietku. Cieľom je prilákať turistov na toto miesto, ktoré je jedinečné na svete, a zlepšiť infraštruktúru.

Jasovské Prebiskupstvo

Meno zakladateľa kláštora ani rok jeho založenia nie sú známe, ale je isté, že kláštor existoval už v 12. storočí a okrem našich kráľov našiel nadšených podporovateľov aj vo viacerých členoch rodu Aba. Kláštor pomenovaný po svätom Jánovi Krstiteľovi bol jedným z prvých premonštrátskych kláštorov v Uhorsku.

(foto: slovakiatravel.sk)

Rastlinný kostol postavený na základoch kostola svätého Ladislava

Keďže sa tento kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti Slovenského raja, Agentúra na ochranu životného prostredia povolila, aby sa pri jeho rekonštrukcii použili len prírodné materiály a technológie šetrné k životnému prostrediu. S týmto zámerom Gábor Tamás pripravil plány, pričom osobitnú pozornosť venoval stromom, ktoré vyrástli vo vnútri kostola. Obecný úrad v Debrődi požiadal spoločnosť Imre Pozsgay  a spol. Ltd. z Bódvaszilasi, aby postavila túto v Európe jedinečnú stavbu z červeného dreva. Kríž na vrchole veže vytvoril Árpád Cselényi, sochár z Tornale, a kríž nad svätyňou László Kiss, sochár z Encs.

       (foto: debrad.sk)

Kríže, ktoré navrhol Gábor Tamás, darovali obaja umelci. Stôl Pána je travertínový blok, ktorý kostolu daroval Károly Szabó Fecsu. Na návrhu sa podieľali aj architekt Balázs Csóka, stavebný inžinier László Pongor, krajinný architekt Gábor Szűcs, architekt Péter Pásztor, geobiológ Lajos Somlósi a historik Lajos Szántai. Stavba je vysadená rastlinami, ktoré pochádzajú z tejto oblasti, a okolo svätyne bola vysadená špeciálna odroda bežeckých ruží, ktoré ponúkol záhradník Gergely Márk. Kostol bol posvätený 15. septembra 2007.