Preskúmajte Jasovskú jaskyňu!

Jasovská jaskyňa je jednou z najvýznamnejších jaskýň v Národnom parku Slovenský kras. Je známa bohatou krápnikovou výzdobou, zaujímavými skalnými útvarmi, viacúrovňovým vývojom chodieb, druhovo bohatými netopiermi, archeologickými nálezmi a pozoruhodnou históriou. Je zapísaná aj do Zoznamu svetového dedičstva ako súčasť jaskynného sveta Slovenského a Aggtelekského krasu.

foto: obecjasov.sk

Nachádza sa pri najvýchodnejšom výbežku Jasovskej planiny, ktorá je súčasťou Slovenského krasu, v Medzevských vrchoch, na západnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne sa nachádza na pravom brehu rieky Bodvy, v nadmorskej výške 257 m n. m., na východnom úpätí Jasovskej skaly, na území Národného parku Slovenský kras. Dĺžka prístupovej trasy je 720 m, prevýšenie je 30 m. V jaskyni je 339 schodov. Výškový rozdiel medzi vstupom a výstupom je 28 m. Návšteva trvá približne 45 minút. Teplota vzduchu v jaskyni je 8,8 až 9,4 °C a relatívna vlhkosť 90 až 98 %. Jaskyňu vytvorili vody rieky Bodvy vo vápencoch z obdobia druhého triasu, pričom má 5 vývojových úrovní. Jej chodby sú bohato zdobené stalaktitmi. Pozoruhodné sú jeho pagodovité stojace stalaktity, stalagmity, stalaktitové stĺpy, stalaktitové výtoky, stalaktitové bubny, stalaktitové stalagmity a ďalšie formy. Jaskyňa je tiež obľúbeným zimoviskom netopierov. Pravidelne tu zimuje 19 z 24 druhov netopierov na Slovensku. Jaskyňa je známa už od historických čias, o čom svedčí nápis v Husitskej sieni z roku 1452.

Vývoj jaskyne

Jaskyňa vznikla v sivom gutensteinskom dolomite stredného pleistocénu a v svetlom štajerskom vápenci a dolomite. Skalu jasovského pretína množstvo štrukturálnych zlomov a puklín, ktoré výrazne ovplyvnili smer a hustotu jaskynných chodieb. Jaskyňa je dlhá 2 811 m a má výškový rozdiel 55 m.

Foto: slovakiatravel.sk

Podzemné tunely vznikali postupne v niekoľkých vývojových etapách, od najvyššej po najnižšiu, v závislosti od toku rieky Bodva. Vyššie, stropom vytvorené kotliny a meandrujúce chodby hornej a strednej úrovne vznikli rozpúšťacím a abrazívnym pôsobením bývalých vôd Bodvy. V spodných častiach sa nachádzajú dómy, haly a bočné chodby s plochými stropmi, ktoré svedčia o dlhej stagnácii bývalej hladiny vody. Najnižšie chodby s plochým stropom vznikli rozpúšťacím účinkom stojatej alebo pomaly tečúcej vody.

Kolísanie vodnej hladiny môže spôsobiť zatopenie najnižších častí jaskyne, ktoré sa môže dostať až na návštevnícku trasu. Najnižšia hladina jaskynného jazera je 7 metrov pod povrchovým tokom Bodvy. Vody Bodvy však už v jaskyni netečú. Voda v pravidelne zaplavovaných dolných chodbách nezávisí od výšky hladiny rieky Bodva.

Mnohé časti jaskyne sú zdobené stalaktitovými útvarmi. Pozoruhodné sú pagodovité stojace stalaktity, stalaktitové stĺpy, stalaktitové výtoky, stalaktitové bubny, stalaktitové stalagmity a iné formy. V jaskyni je teplota vzduchu 8,8-9,4 °C a relatívna vlhkosť 90-98 %.

Medzi pozostatky bývalých zvierat patria kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). V jaskyni bolo zaznamenaných 19 druhov netopierov. Najrozšírenejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), ktorý patrí k najvýznamnejším skupinám v jaskyni na Slovensku, ale vyskytuje sa tu aj podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Z drobných bezstavovcov je veľmi cenný pseudoskorpion Eukoenenia spelaea.

Trochu histórie

Jaosovská Jaskyňa bola osídlená v neolite (byzantská kultúra), dobe bronzovej, halštatskej (staršia doba železná) a rímskej. Roztrúsené archeologické nálezy naznačujú krátke paleolitické osídlenie.

Podľa tradície horné časti jaskyne objavil jeden z mníchov premonštrátskeho rádu jezuitov. Počiatky rádu siahajú do 12. storočia. Jaskynné chodby boli viackrát využívané ako úkryty kláštora a obyvateľov obce, o čom svedčia početné nápisy. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jiskry Brandýsi. Dátum 1576 v Sieni netopierov dokazuje, že niektoré chodby v dolnej časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. Z tureckého obdobia pochádza aj dýka s vyrezávanými ornamentmi nájdená v jaskyni. Jaskyňa bola sprístupnená návštevníkom v roku 1846 zásluhou premonštrátskeho kanonika Alajosa Richtera z Jasov.

Foto: slovakiatravel.sk

V roku 1923 bola objavená Tigria chodba (J. Tenjak, J. Kovaľ) a chodby nad ňou (V. Bluma s A. Štanglerom a S. Prátom), sály za Veľkým dómom (J. Zikmund a jeho pomocníci) a horné poschodie s datovaním 1452 (J. Zikmund). V roku 1924 jaskyňu opäť sprístupnil Sekcia pre výskum východoslovenského krasu. Elektrické osvetlenie bolo v jaskyni zavedené v roku 1926. V roku 1931 Klub československých turistov otvoril úsek s názvom Bludisko a vyhĺbil dolný vchod. V roku 1935 bolo pre verejnosť sprístupnené aj horné poschodie s nápisom 1452 a bránou do okolia Bieleho dómu (Biely dóm) z Veľkého dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m.

 Ako sa dostanete do jaskyne?

Nachádza sa v Medzevských vrchoch, na západnom okraji obce Jasov. K jaskyni sa dostanete z cesty E571 zo Spišskej Novej Vsi cez cestu E571 zo Spišskej Novej Vsi na cestu E571 550 (10 km), ktorá sa odbočuje pri čerpacej stanici v Spišskej nad Bodvou, alebo zo Spišskej Novej Vsi cez Smolník a Štós. Otvor jaskyne sa nachádza asi 100 m od parkoviska, bez rozdielu úrovne.