


Niečo o Abaúj
Historická župa Abaúj bola pomenovaná podľa rodu Aba a nimi postaveného hradu Abaúj. Po Trianone sa tento malebný región zmenil z centrálnej časti krajiny na perifériu. Dnes je administratívne súčasťou župy Borod-Abaúj-Zemplén. Z prírodno-geografického hľadiska je región Abaú spojený s dvoma veľkými regiónmi: Severným stredohorím a Veľkou rovinou.

Erb Abaujskej župy (zdroj: magyarcimerek.hu)
Abaujská župa bola jednou z uhorských žúp od 13. storočia do roku 1881 a zahŕňala územie pozdĺž dolného toku rieky Hernád od Košíc po Szikszó. Župa Abaúj-Torna vznikla zlúčením bývalých žúp Abaúj a Torna podľa článku LXIV z roku 1881

Mapa župy Abaúj (zdroj: maps.hungaricana.hu
V roku 1920, po Trianonskej zmluve, sa rozloha župy v Maďarsku zmenšila na 1690 km2, počet obyvateľov na 92358 a počet osád na 138. Sídlo župy bolo presunuté z Košíc do Szikszó. Župa nemala nemocnicu, preto sa rozhodlo o vybudovaní nemocnice v Szikszo. 11 osád si želalo byť pripojených k Zemplínu, pretože ich správa bola nemožná. Abaúj-Torna zriadila z 15 obcí Hegyközu filiálku otrokárskeho magistrátu s centrom vo Füzérradványi. (Neskôr sa nazývala medzihorská vetva a jej centrom sa stal Füzérkomlós). Minister vnútra uznesením č. 149.218/1923 plán na spojenie župy so Zemplínom zamietol.
V roku 1938 sa v súlade s prvým viedenským rozhodnutím územie Abaujsko-turnianskej župy opäť rozšírilo a jej sídlom sa opäť stala Kassa / Košice. Po druhej svetovej vojne boli Viedenské rozhodnutia zrušené a československo-maďarská hranica z roku 1938 bola obnovená, názov bol zjednodušený na Abaúj vármegy. V dôsledku reorganizácie v roku 1950 sa župa Abaúj stala súčasťou župy Borsod-Abaúj-Zemplén, ktorá sa spojila so župami Borsod-Gömör a Zemplén.
Dnes sa oblasť Abaúj rozprestiera približne na území okresov Gönc, Szikszo a Encs. Okres Gönc zahŕňa 2 mestá (Gönc, Abaújszántó) a 30 obcí s 18 722 obyvateľmi. Do okresu Szikszó patrí 1 mesto (Szikszó) a 23 obcí s počtom obyvateľov 17 501. Do okresu Encsi patrí aj 1 mesto (Encs) a 28 obcí s 21 562 obyvateľmi.