Máté Laczkó Szepsi, slávny kronikár údolia Bódva

Spomienka na Máté Szepsiho je navždy zachovaná v jeho kronike. Zatiaľ nie je jasné, prečo prestal písať, ani kedy bol zaradený do dvorskej knižnice.

Szepsi Laczkó Máté sa narodil v Moldave nad Bodvou, kde začal chodiť do školy a neskôr pokračoval v štúdiu v Sárospataku. Potom učil v Olaszliszke a potom v Košiciach. V roku 1608 odišiel študovať do Wittenbergu na štipendium Mihálya Lórántffyho. Po dvoch rokoch sa vrátil domov a učil v Erdőbénye, potom odišiel opäť študovať do nemeckého Hanau a vrátil sa do Erdőbénye. Čoskoro sa dostal do služieb Zsuzsanny Lorántffy (manželky Györgya Rákócziho I.), keď začal pracovať vo vinohradníctve a vinárstve.

Jeho poznámky s názvom Krátke poznámky o veciach na zapamätanie pochádzajú z rokov 1520 až 1619 a sú prvotriednym historickým prameňom pre obdobie Istvána Bocskaia a Gábora Báthoryho. V roku 1858 ju vydal Imre Mikó. Podľa Emmy Bartoniekovej kronika neobsahuje jeho vlastné poznámky, ale je „prvým, voľne upraveným súhrnom údajov, ktoré poskytli viacerí pisatelia“.

Socha Máté Laczku v Szepsi (foto: csemadok.sk)

Tlač kroniky sa plánovala už v roku 1637. István Tolnai, učiteľ na vysokej škole v Sárospataku, napísal list kniežaťu Györgyovi Rákóczimu I. do Gyulafehérváru. „Vášmu Veličenstvu sme poslali napísanú knihu pamätného kňaza Bényei Máté zo Szepsi, ktorá obsahovala dejiny Uhorska.“ Podľa Tolnaia si Patak už vtedy myslel, že by mohla byť vytlačená, a preto požiadal o jej vrátenie.

Väčšinu informácií o jeho vonkajšom vzhľade poznáme z úvodu k vydaniu z roku 1858 od grófa Imre Mikóa. „Originál: sa nachádza v knižnici Teleki v Târgu Mures-Vásárhely pod číslom 1420. O jeho pôvodnosti svedčí totožnosť rukopisu v celom rozsahu, početné vymazávania a ručné pisárske opravy, mnohé následné zámeny […] písanie na útržkoch papiera […] Pôvodný rukopis má podobu štvrťzväzkovej knihy, jeden a pol nového hrubého, tvrdého písacieho papiera, ktorý však bol časom na mnohých miestach takmer nečitateľný. S veľkou starostlivosťou sa podarilo vytvoriť súvislý tok textu […] jeho dosky sú kožené […] vnútorné strany sú potiahnuté papierom spredu aj zozadu…“.

Pri čítaní jeho kroniky hľadáme jeho vzťah k vinohradníctvu a opis výroby asú. Tu sme sklamaní. Všetko, čo máme, sú dve náhodne nadhodené vety. V Liszke a Bodrogkeresztúre sa aker vína predával za 9-15 forintov. „1618. Kde Boh chce, môže dať v núdzi.“ O vínach asú nepovie ani slovo. Dá sa povedať, že pred rokom 1622 neprejavil žiadny záujem o vinohradníctvo a vinárstvo. Gróf Imre Mikó nenašiel medzi nespočetnými štítkami ani recept na výrobu asú.

Pamätný dom Szepsi Laczkó Máté v Erdőbénye (foto: szállás.hu)

Na začiatku svojej kariéry sa Péter Kazinczy zúčastnil na podpise mestského zákonníka mesta Sátoraljaújhely. Kniha mesta bola napísaná v roku 1617. V roku 1621 zapísal do právnej knihy vetu, podľa ktorej Máté Laczkó Szepsi daroval Zsuzsanne Lorántffyovej na slávnostný stôl fľašu asú. Nemožno ho citovať, pretože text na strane 149 prvého zväzku zbierky zákonov sa už nezachoval, niektoré strany chýbajú.

Táto veta bola pred dobrými sto rokmi preložená, keď ju sprevádzala nová myšlienka odkazujúca na slová Ferenca Kazinczyho. Tak sa začala legenda, že Máté Laczkó Szepsi vyrobil prvé víno z asú . S dnešnými poznatkami môžeme tieto tvrdenia ľahko vyvrátiť. Kartáginci, Gréci a Rimania už poznali asú. Nemusel byť vynájdený. Tokaj asú navyše nie je dielom vynálezcu, ale darom veľkej prírody. O tokajských vinohradoch a procese výroby asú už vieme. Vieme, že prírodné hrozno asú sa ako prvé začalo používať na výrobu vína. Od hromadnej výroby zŕn asú, cez spracovanie zŕn asú, ktoré sa vyberajú z trsu, cez pevný pracovný postup a fermentáciu až po víno asú. Fázy výroby vín asú s tromi, štyrmi, piatimi alebo šiestimi putňami sú známe a dajú sa vysledovať. Tieto metódy a normy sa vyvíjali po stáročia. Kazinczyho slová však treba brať vážne, pretože ich napísal známy a autentický človek. Časť jeho slov považujem za istú, že Máté Laczkó urobil víno z asú.

Pri sledovaní zrodu asú nenachádzame žiadne dôkazy o existencii „receptu“ Máté Laczkó Szepsi. Napriek tomu bude jeho legenda žiť ešte dlho. Stala sa súčasťou kultúrnej histórie Tokaja asú. V každom prípade dopĺňa chýbajúce vedomosti.