Klenot Jasov – premonštrátsky kláštorný komplex

Architektonickým skvostom Jasova je barokový premonštrátsky kláštorný komplex, národná kultúrna pamiatka. Meno zakladateľa jasovského kláštora a rok jeho založenia nie sú známe, ale je isté, že kláštor existoval už v 12. storočí a okrem našich kráľov našiel nadšených podporovateľov aj vo viacerých členoch rodu Aba. Kláštor pomenovaný po svätom Jánovi Krstiteľovi bol jedným z prvých premonštrátskych kláštorov v Uhorsku. V polovici 13. storočia už počet premonštrátskych kláštorov založených v Uhorsku presiahol päťdesiat.

zdroj:slovakia.travel

Knieža Kálmán II., syn Ondreja II., tiež obdaril kláštor dobrými skutkami, zväčšil jeho majetky, posilnil a rozšíril jeho výsady a dal postaviť kamenný kláštor, ktorý nahradil starú drevenú budovu. Skôr ako však Kálmán mohol dokončiť konsolidáciu poriadku, zasiahol tatársky vpád. Majetok a archívy kláštora sa stali obeťou nájazdov a plameňov. Samotní členovia rádu si mohli zachrániť život len tak, že sa stiahli do jaskyne v skalnej stene, ktorá bola otočená k dymiacim ruinám.

Kráľ Béla IV., ochranca kláštora a krajiny, sa márne snažil. Obranné vojsko, ako podľa tradícií ľudu zaznamenal bývalý notár Jasovej kapituly Zsarnay, viedol Tapolczay pod velením kapitánov Sugóa, Drinóczyho, Szigethyho, Hárskuthyho, Borzavaya, Cseörghőa, Mogyorósyho, Hidegkuthyho a Heteyho proti strašnému nepriateľovi, pod ktorého zbraňami všetci padli. Horu, z ktorej sa blížiaci sa Tatári ohlasovali zvukom bubna, ľudia podľa legendy nazývali Doboldér.

Jasovský kláštor bol pred tatárskym vpádom a po ňom filiálkou Váradelőhegy. Prepoštstvo Jasov bolo zároveň filiálkou Garábu a Ócsa a neskôr, pred rokom 1290, Darnó a Rátót (Gyulafirátót). Keďže listiny prepošstva boli zničené v rokoch 1241-1242 počas tatárskych nájazdov, v roku 1255 Béla IV. na žiadosť prímasa Alberta potvrdil prepošstvu majetky, ktoré dostal od svojich predkov a svojho brata Kalmana, kniežaťa Slavónie, a sám ich obohatil. Premonštrátom povolil vyberať clo, kráľovi odstúpil všetky poplatky, ktoré doteraz patrili kráľovi od ľudí z kláštora, premonštrátsky sudca mohol súdiť nad svojimi ľuďmi, konvent mohol vydávať listiny vo veciach do 100 mariek, ktoré sa mali považovať za autentické, a premonštrát mohol vymenovať kňaza kostola svätého Michala (farnosť). Jasovská prelatúra plnila v rokoch 1262 až 1874 dôležitú verejnú funkciu ako miesto overovania pravosti.

Jasovské prepoštstvo okolo roku 1855, kamenotlač (zdroj: slovakiana.sk)

Prvé písomnosti o prepošstve pochádzajú z rokov 1262-1270, z obdobia vlády kráľa Štefana Mladšieho. Ako kláštor pod kráľovskou diecézou patril ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1290 im Ondrej III. potvrdil kráľovský patronát a povolil im prenajímať banské práva na ich majetky s výnimkou zlata a striebra a tiež im udelil mýto Jasov na zveľadenie ich budov. V rokoch 1421 až 1436 bol gotický kláštor premenený na pevnosť proti vzbúreným ľuďom a husitom. V roku 1510 premonštrátska kapitula podriadila všetky kláštory v Uhorsku Ságovi, Jasovi a Csornovi a 5 kláštorov Jásovi.

V roku 1552 poslal posledný prepošt Georg Ollyas vojsko na obranu obliehaného hradu Eger, ale jeho kláštor bol úplne opustený. Od roku 1614 do roku 1650 bol sídlom egerskej kapituly a v roku 1700 ho nahradil opát z Louky na Morave, ktorý sem v roku 1710 poslal prepošta a niekoľko mníchov. V roku 1770 dal probošt András Sauberer na starom mieste postaviť neskorobarokový kostol a kláštor pod vedením architekta Salzbergera z Kassa podľa plánov Antona Pilgrama. Fresky a oltárne obrazy kostola a knižnice namaľoval Lukács Kracker, sochy a rezby kostola zhotovil Johann Anton Krauss, štuky Johann Hennevogel. V rokoch 1792 a 1970 bol kostol zničený požiarom. Jászó, Debrőd, Jászómindszent, Felsőmecenzéf, Lelesz, Királyhelmec a Kiskapos tiež patrili do Jászóiho prépostátu, ktorý v roku 1776 prevzal bývalé jezuitské gymnázium (v Roznoji).

V roku 1787 dekrétom Jozefa II. zrušil aj prepošstvo Jasno, ktoré bolo obnovené až v roku 1802, keď získal práva prepošstva Lešno a Oradea s bremenom prevzatia bývalých jezuitských gymnázií Rožňava (1808-1919), Levoča (do roku 1851), Oradea (1808-1923) a Košice (1811-1919).

V roku 1920 bolo Jasov pripojené k Československu, Oradea k Rumunsku. Vylúčených členov rádu usadil v Gödöllő prepošt Menyhért Takács. V rokoch 1938 až 1945, po opätovnom pripojení na základe rozhodnutia Viedne, dočasne získali späť svoj materský dom. V roku 1948 boli školy premonštrátskych kláštorov znárodnené a v roku 1950 bol dekrétom č. 34 zrušený aj kláštor.

Premonštrátsky kláštor v Jasove však existoval až do roku 1950, keď bol na 40 rokov opustený. V roku 1960 kláštornú budovu prevzala Charita a odvtedy slúži ako sociálne zariadenie. Kostol svätého Jána Krstiteľa v roku 1970 vyhorel a vzácne Krackerove stropné fresky boli vážne poškodené. Hoci ho do pôvodného stavu obnovili poľskí reštaurátori v roku 1991, obnova celého kláštorného areálu trvala niekoľko rokov.

Odvtedy sa pôvodní majitelia vrátili do kláštora v Premontere v Jasove s úmyslom  pokračovať v pôvodnom poslaní. Po 40 rokoch sú teda opäť vytvorené podmienky na to, aby barokové fresky Jánosa Lukácsa Krackera a vzácne sochy Jánosa Antala Kraussa ožili v Kostole svätého Jána Krstiteľa a potešili svojich obdivovateľov.