Hrad Regéci – Rákócziho detský domov

Názov Regéc, ktorý je slovanského pôvodu a znamená roh, zemský jazyk, sa prvýkrát spomína v roku 1298 na pamiatku toho, že sa tu počas tzv. druhého tatárskeho vpádu v roku 1285 stretol Juraj, syn Šimona z rodu Baksa, s vojskom Tatárov, ktorí vtrhli do krajiny, ale je pravdepodobné, že bitka sa odohrala len pod vrchom zvaným Regéc, hrad tu ešte nestál.

Prvá konkrétna zmienka o existencii hradu pochádza z roku 1307, keď šľachtic Amadeus z Aby vydal listinu v Regéc. Hrad pravdepodobne postavili členovia rodu Aba na prelome 13. a 14. storočia.

Po bitke pri Rosgoni (1312) sa hrad nakrátko dostal do vlastníctva Petenyeho syna Petra, od ktorého ho kráľ musel v roku 1316 dobyť obliehaním. Odvtedy bol dlho kráľovským majetkom. Koncom 20. rokov 14. storočia kráľ Žigmund daroval Regec srbskému kniežaťu Istvánovi Lazarevičovi, ktorý utiekol do Uhorska pred Turkami, a neskôr Jurajovi Brankovičovi. V roku 1459 bol opäť kráľovským hradom, ale Matej ho už pred rokom 1464 daroval Szapolyaiovcom. Po smrti Jánosa Szapolyaiho sa v roku 1541 stali majiteľmi Regécu Serédysovci a v roku 1560 Alaghyovci.

V roku 1635 ho získal Miklós Esterházy, neskorší uhorský knieža, ktorému ho v roku 1644 odobral sedmohradský knieža György I. Rákóczi. György I. Rákóczi náhle zomrel na jeseň roku 1648, takže opevnenie hradu Regec a rozvoj hospodárenia na panstve sa nemohli uskutočniť.

Ferenc Rákóczi I., vnuk Györgya Rákócziho I., zvoleného za sedmohradské knieža a jedného z najbohatších pánov krajiny, sa na jar 1666 oženil s Ilonou Zrínyiovou. Po odhalení Wesselényiho sprisahania matka Ferenca Rákócziho I. Zsófia Báthoryová s pomocou jezuitov vyprosila pre svojho syna milosť a Ferenc Rákóczi I. prežil, ale cisárska milosť mala vysokú cenu. Okrem výkupného vo výške 400 000 forintov bolo potrebné najať pre Rákociho hrady cisársku stráž. Ilona Zrínyiová sa v jednom z listov obávala, že Regéc nebol zaradený do zoznamu „hradov na vyvrátenie“. Potom bol omilostený nielen majiteľ, ale aj hrad. Dňa 27. marca 1676 sa narodil Ferenc Rákóczi II., dieťa nemalo ešte ani 4 mesiace, keď zomrel jeho otec Ferenc Rákóczi I. Potom sa Ilona Zrínyiová vyhlási za poručníčku svojich detí a prevezme povinnosti dedičného arcibiskupa. V roku 1677 prichádza so svojimi deťmi do Regécu, kde Ferenc Rákóczi II. prežíva prvé roky svojho detstva. Tu získal základy latinčiny a oboznámil sa s históriou svojej krajiny. Medzitým sa Ilona Zrínyiová začala zaujímať o vodcu ukrývajúcich sa Kurucov Imreho Thökölyho a ich záujem prerástol do lásky a neskôr do manželstva.

Po svadbe sa Thökölyho strieborné plátno odnesie do regentského trezoru. V máji 1683 sa v Regéci organizuje vojenské zásobovacie centrum Horného Uhorska a hradný kapitán Miklós Szirmay zabezpečuje, aby boli pivnice hradu Regéc plné. V tom čase tu žila Ilona Zrínyiová, ktorá riadila nákupy a práce na hrade a pripravovala zástavy na veľkú letnú výpravu. V roku 1685 sa cisárske vojská pripravovali na rozhodujúci útok proti kuruckým vojskám, a tak Thököly zásoboval Regéc potravinami a vojakmi. Krátko nato sa Thökölyho zmocnil Václavov paša, Kurdi sa pridali k vojskám bojujúcim proti Turkom a 5. novembra 1685 kurdská posádka v Regéc otvorila svoje brány pod podmienkou, že cisárske vojská nevstúpia. To sa však nestalo a generál Caprara dal hrad v roku 1686 zničiť cisárskym dekrétom. Hrad zničili Nemci.

V čase Rákociho vojny za nezávislosť už hrad Regéc nemal vojenský význam a podľa správy z roku 1701 ho bolo sotva možné opraviť. Hoci počas vojny za nezávislosť, ktorá sa začala v roku 1703, už hrad neslúžil, všetky majetky panstva Regéc boli v prevádzke. Vojna za nezávislosť bola v roku 1711 porazená a Rákócziho majetok bol následne v roku 1715 skonfiškovaný, čím Regéc nakrátko zostal v rukách komory. V roku 1720 dostal za dar 150 000 forintov panstvo Regéc rakúsky knieža Donat Lipót Trautsohn, ktorý sa o majetok príliš nestaral.

Veľkú časť kameňa zo zničených múrov kedysi slávneho hradu rozptýlili miestni obyvatelia na stavbu vlastných domov. Rodina Trautsohnovcov vymrela bez dediča, a tak panstvo Regec pripadlo komore, ktorá ho spravovala 30 rokov.

V roku 1806 sa novým majiteľom stal rakúsky cisársky princ Karol August Bretzenheimský, čiastočne výmenou a čiastočne kráľovským darom. Až do smrti kniežaťa spravovali panstvo nájomcovia a zarastené ruiny hradu navštevovali len výletníci. V roku 1823 prevzal správu nad panstvom do vlastných rúk Bretzenheim mladší. Ferdinand Bretzenheim, ktorý dostal krstné meno Regéci, zomrel v roku 1855 a panstvo zdedila jeho manželka Karolina Schwarzenbergová a jeho sestry. V dôsledku opakovaného dedenia a predaja sa majetok postupne rozdrobil a rozpadol. Bývalé sídlo panstva, hrad Regec, sa stal majetkom rodiny Károlyiovcov a v roku 1936 bola na príkaz grófa na stene severnej veže prvýkrát umiestnená pamätná tabuľa. Odvtedy sa na hrade objavilo niekoľko pamätných tabúľ, ale vďaka vandalom sa dnes nezachovala žiadna. Hrad bol znárodnený v roku 1949, rovnako ako rakúski páni, a maďarský štát nebol práve najstarostlivejším majiteľom, keďže za posledných 50 rokov neurobil nič pre zachovanie tejto významnej pamiatky maďarskej histórie. V posledných desaťročiach sa na hrade niekoľkokrát uskutočnilo vyklčovanie krovín, naposledy v druhej polovici 80. rokov 20. storočia, keď ho organizoval Národný park Bükk a Severný les s.r.o.

Od roku 1990 sa obec Regéc stará o túto významnú pamiatku, ktorá je zároveň kultúrnym a historickým dedičstvom. V prvých rokoch sa starostlivosť obmedzovala na odstraňovanie odpadkov, čistenie krovín a opravu chodníkov, ktoré používali návštevníci. V roku 1998 sa malá obec s iba 120 obyvateľmi rozhodla prevziať iniciatívu archeologického výskumu a konzervácie rozsiahleho hradu. Po ročnej príprave sa 5. júla 1999 začal prvý archeologický výskum hradu Regéc a inštalovala sa elektrická sieť, ktorá hrad zásobovala. V roku 2000 sa dokončí rozšírenie cesty, bude sa pokračovať v archeologických vykopávkach a začnú sa konzervačné práce na už vykopaných plochách (severná bašta, severná veža). Žiaľ, napriek všetkému vynaloženému úsiliu sa v rokoch 2001 a 2002 nepodarilo získať potrebné finančné prostriedky, takže konzervačné a reštaurátorské práce sa zastavili, ale výkopové práce na hrade pokračovali. Na jar 2003 sa začal prelomový reštaurátorský projekt, ktorý zahŕňal prestavbu severnej bašty.

Jednou z hlavných oblastí rozsiahlych investícií na hrade Regéc je monumentálna štvorposchodová stará veža, stará viac ako 700 rokov, ktorá je dominantou okolia aj v schátranom stave a ktorá bola do roku 2016 obnovená v pôvodnom stave. Tento bezprecedentný projekt historickej rekonštrukcie premenil starú vežu na viacpodlažný tematický výstavný priestor s interaktívnymi multimediálnymi zariadeniami a fantastickým panoramatickým výhľadom z najvyššieho poschodia. Z ruín južnej veže sa vám naskytne nádherný výhľad na centrálne nádvorie hradu a prestavanú severnú vežu. Informačné tabule v areáli hradu poskytujú informácie o pamiatkach.

Od roku 2016 je v obci pre turistov otvorené nové návštevnícke centrum so stálou expozíciou o detstve Ferenca Rákócziho II., rôznym interaktívnym multimediálnym obsahom súvisiacim s hradom a výstavou archeologických artefaktov nájdených na hrade.

Fotografie: oficiálna stránka obce Regéc/Facebook